Colná únia

Čo vlastne podmieňuje

podmieňuje existenciu a neustály rast čiernej ekonomiky ? Je to jednoznačne čierny trh. Dnes už je podľa mňa lepšie pomenovanie – globálny čierny trh.

Pekný príklad klasického čierneho trhu je cigaretový, tabakový čierny trh. Hnacím motorom vyhľadávania tohoto trhu nie je nedostupnosť niektorej značky výrobkov, lepšia kvalita – hnacím motorom sú clo, DPH, spotrebné dane – ako ich obísť. Všetko sú to položky ktoré vlády používajú na ľahké vykrytie príjmovej časti rozpočtov. Je to omnoho pohodlnejšie, ako kontrolnou činnosťou dostať takýto trh do určitej prijateľnej veľkosti. Takto sa prejavuje liberálno – globálna snaha obmedziť kontrolnú činnosť na minimum – vidieť to hlavne v colnej únii EÚ. Podobné trhy sú ešte s alkoholom a drogami.

Ak by som 

ešte pridal k uvedeným komunitám prostitúciu, drogy a zbrane – približne takto fungovali základne kamene čierneho trhu.

Situácia sa zhoršila

vznikom špecifického čierneho trhu – služieb a výroby. Spôsob nakladania s vybratými daňami politickými zoskupeniami, neustále rozkrádanie a pocit malých výhod za zaplatené dane – to všetko zapríčiňuje neochotu dane platiť. Druhým základným kameňom uvedeného trhu sa stalo – tvorba maximálneho zisku.

Dnes už nie je 

problém nezaplatiť dane – problém je dane platiť. Ak sa odhodláte v dnešnej mohutnej dobe čiernej ekonomiky dane a odvody včas a v správnej výške zaplatiť – máte obrovský problém prežiť. Čo to zapríčiňuje ? Je tam veľa faktorov, spomeniem len niektoré :

• zo zamestnancov ste spravili živnostníkov ktorí vám niečo fakturujú a niečo dostanú „bez papiera“
• práca “ na dohodu“ kde sa odrobí aj 200 hodín
• práca na čiastočný úväzok, ostatné sa doplatí „bez papiera“
• nákup vstupov do výroby aj „bez papiera“
• predaj výrobkov a služieb „bez papiera“ – aby sa pokryli nákupy a pracovníci – „bez papiera“

To sú len niektoré aspekty čierneho trhu mohutnej čiernej ekonomiky.

Pri dovozoch tovaru

z tretích krajín – krajín mimo EÚ, clo už nie je základný faktor pre pašovanie. Clá sú v priemere celého colného sadzobníka vo výške 1,2 %. Ide hlavne o DPH, spotrebné dane a následne o daň z príjmu.

Čierna ekonomika má

určité vnútorné delenie. Nechápal som prečo sa používa tak mnoho názvov.

Ak by takýto stav mal priniesť identifikáciu a následne odstránenie neželaného stavu, tak by sa úroveň globálnej čiernej ekonomiky znižovala.

Podľa mňa je to však inak – rozčlenenie, zahmlenie, umiestnenie v niekoľkých krajinách, nejasné právomoci kontroly – to všetko má zapríčiniť jedinú vec – ťažké zistenie zodpovednej osoby za uvedený špatný stav.

Čo to potom zapríčiňuje ?

Keď pripustíme,

že na Slovensku sú úniky priemeru EÚ, tak cez počet obyvateľov vychádza suma 8 510 000 000 EUR. Je to suma zložená z únikov cla, DPH, spotrebných daní, dani z príjmu pri dovoze tovaru z tretích krajín a následného predaja. Je to viac ako 50 % príjmovej časti rozpočtu Slovenska v roku 2019.

Na záver

by bolo vhodné povedať, že v dnešnej začínajúcej kríze, pokročilej pandémii, vyhlásenie vlády – o potrebe každého eura – 8 510 000 000 € nám odišlo do čiernej ekonomiky. Alebo to sa neráta ??