Colná únia

Na začiatok tohoto príspevku

sa musím hneď priznať – nemám ekonomické vzdelanie. Ale aj tak som sa veľmi prekvapil, keď som niekde na internete objavil pojem : nezaznamenaná ekonomika. Tak si vravím – dnes v dobe keď si kúpim jedno pivo a dostanem do ruky účtenku z registračnej pokladni – je to zaznamenané. A to nie len v móde registračnej pokladne, ale na serveroch Finančnej správy SR. Tak aká nezaznamenaná ekonomika.

Začal som pátrať po uvedenom

slovnom spojení, čo nájdem a či tomu porozumiem. Tak som sa dopracoval čo všetko sa za uvedené slová ukrýva :

• tieňová ekonomika
• sivá ekonomika
• čierna ekonomika

Určite to nebudú všetky pomenovania, alebo činnosti ktoré tak pekne pomenovali – nezaznamenaná ekonomika. Dopracoval som sa aj niekoľkým autorom analýz, štúdií a publikácii, ktorí sa pokúšali čiernu ekonomiku odhaliť, pomenovať, vedecky vypočítať jej objem na HDP, zistiť jej príčinu, dostať ju do zaznamenanej ekonomiky za ktorú niekto zaplatí dane a poprípade odvody.

Čo som našiel v EÚ legislatíve ?

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 549/2013

z 21. mája 2013

o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

NEZAZNAMENANÁ EKONOMIKA

11.26. Hodnota výrobných činností, ktoré sa priamo nesledujú, je v zásade zahrnutá do vymedzenia rozsahu produkcie v národných účtoch. Zahŕňajú sa preto tieto tri druhy činnosti:

a) nelegálne činnosti, kde sa strany dobrovoľne zúčastňujú ako partneri na ekonomickej transakcii;

b) skryté a utajené činnosti, keď transakcie samy osebe nie sú protiprávne, ale nie sú priznané, aby sa predišlo oficiálnej kontrole;

c) činnosti opísané ako „neoficiálne“, t. j. činnosti, o ktorých sa nevedú záznamy.

Odmeňovanie týchto pracovníkov sa v zásade zahŕňa do odmien zamestnancov alebo do zmiešaných dôchodkov. Táto úprava sa má zohľadniť v údajoch o zamestnanosti a samostatnej zárobkovej činnosti pri výpočte pomerných čísel a iných štatistík.

Nelegálne činnosti, keď je jedna zo strán nedobrovoľným účastníkom (napríklad krádež), nie sú ekonomickými transakciami, a preto sa nezahŕňajú do vymedzenia rozsahu produkcie.

Ak som to dobre pochopil, tak EÚ legislatívu zaujíma kde budú platy a údaje o zamestnanosti uvedené. Či to bude v kolónke C 520, alebo C 5211 – to som uviedol len ako príklad znázornenia uvedeného nariadenia.

Možno až teraz som pochopil, že vedecky odhadnúť, vyšpecifikovať, pomenovať, odhaliť a hlavne odstrániť čiernu ekonomiku je náročné. Dnes je to záležitosť 27 členských krajín, to sa samostatne v jednotlivých štátoch nedá spraviť. Spraviť by sa to dalo, ale v priestore bez hraníc by to bolo úplne neúčinné.

Čo k tomu treba

a je to v úplnom nedohľadne : politická vôľa predstaviteľov EÚ, členských štátov. Nabúranie čiernej ekonomiky a daňových rajov kde sa už dlhodobo tvoria finančné zásoby aj čiernej ekonomiky.

Nečakajme dlhé desaťročia 

na vyriešenie daného rébusu – začnime v colnej únii EÚ.

Výsledok nefunkčnosti Európskeho parlamentu, Komisie, Rady v kontrolnej činnosti – kolaps colnej únie.

•       5 000 000 000 € – únik pri elektronickom obchode
•     50 000 000 000 € – únik DPH pri karuselových podvodoch
•  150 000 000 000 € – únik DPH pri obchode a službách v rámci EÚ
•  499 000 000 000 € – únik na cle, DPH, spotrebných daniach, dani z príjmu pri dovoze tovaru    z krajín mimo                                         EÚ.
•  137 000 000 000 € – daňová medzera DPH – rozdiel medzi sumou ktorá sa mala vybrať a sumou skutočne                                          vybranou
•  10 000 000 000 € – únik pri pašovaní tabaku a výrobkov z tabaku (zdroj: OLAF)

  Spolu za rok najmenej 851 000 000 000 €

A to je suma najnižšieho odhadu – aká je reálna ???

Na záver,

jedna otázka : kde sú uvedené financie a načo sa používajú ? Dnes, keď sa na nás rúti kríza zapríčinená aj pandémiou, nepotrebovali by sme každé euro ?

Zvýšené sadzby a nové dane je realita do ktorej nás vedú – presne ako ovce do košiara.