Colná únia

Európsky dvor audítorov 

tiež poukazuje na obrovské riziká – paradoxne pri nalievaní veľkých balíkov financií do členských štátov EÚ.

…….  Európsky dvor audítorov (EDA) v novom stanovisku uverejnenom dnes poukazuje
na napätie medzi účelom návrhu poskytnúť dodatočné financovanie najrýchlejšie, ako je to
možné, a cieľom sprístupniť ho tam, kde je najviac potrebné a kde bude mať najväčší vplyv.
Audítori tiež varujú, že mechanizmy reakcie na krízu, ktoré navrhuje Komisia v súvislosti
s nasledujúcim sedemročným rozpočtom, neobsahujú ustanovenia, ktoré by napomáhali správne finančné riadenie fondov EÚ.

Trochu mi v uvedenom stanovisku EDA chýba, že COVID – 19 len urýchlil nalievanie veľkých financií, nepriznajú že praví dôvod je globálna svetová kríza. Bez vírusu by nemohli použiť také veľké finančné prostriedky a hlavne by členské štáty nesúhlasili so zvyšovaním sadzieb a zavádzaním nových daní. Ak upozorňujú že nasledujúce sedemročné rozpočtové obdobie nemá správne finančné riadenie fondov EÚ, tak potom kontrolné mechanizmy sa vôbec nespomínajú. Veď načo, ide len o 1 850 000 000 000 € ! Kde tam máme rizikové body ?

• 1 100 000 000 000 € bude najprv treba vyprodukovať, potom formou daní vybrať a následne poslať do rozpočtu EÚ
• 750 000 000 000 € si treba požičať od dôveryhodných zdrojov. Dúfajme, že to nebudú presne tie financie z čiernej ekonomiky a daňových rajov – čo nám v dôsledku nefunkčnej kontroly tam unikli.
• 500 000 000 000 € sa bude so sumy 750 miliárd pôžičky – rozdávať formou nenávratných grantov. Ako a kto rozhodne : kde sa ujdú pôžičky s potrebou ich vrátenie a kde sa umiestnia nenávratné granty ?
• 1 100 000 000 000 € sedemročného plánu treba tiež „spravodlivo“ rozmiestniť

Audítori chvália návrh Komisie, aby sa financovanie z iniciatívy REACT-EU spravovalo v rámci
existujúcich štruktúr riadenia fondov EŠIF v členských štátoch, a označujú ho za „rozumnú,
pragmatickú myšlienku“. Návrh však dáva členským štátom voľnú ruku v tom, ako použijú
dodatočné finančné prostriedky, a neobsahuje podrobnosti o tom, ako budú koordinované    s ostatnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi programami.

Vzniká tak riziko fragmentácie alebo zdvojenia podpory EÚ. Navyše členské štáty budú musieť k tomuto dodatočnému financovaniu prijať záväzky (t. j. vyčleniť ich na konkrétne účely) do roku 2022, čo bude vyvíjať ďalší tlak na ich schopnosť vynaložiť ich správne a primerane, v dôsledku čoho vznikne riziko, že výdavky budú unáhlené a prioritou pre ne bude financie vyčerpať namiesto toho, aby sa snažili za ne dosiahnuť optimálnu hodnotu („využi alebo strať“), a tiež vyššie riziko nezrovnalostí a podvodu. Toto riziko sa týka najmä členských štátov, ktoré budú pandémiou pravdepodobne zasiahnuté najviac a ktoré majú nižšie miery čerpania. A audítori napokon zdôrazňujú, že nová metóda prideľovania financovania členským štátom môže byť skreslená použitím podhodnotených údajov o nezamestnanosti. 

Už aj Eda tu konštatuje, že riziko rýchleho vyčerpania pridelených financií, v takom obrovskom množstve je náročná až nereálna úloha.

Navrhované zmeny spoločných ustanovení upravujúcich využívanie fondov EŠIF v období 2021 – 2027 majú posilniť kapacitu EÚ reagovať na mimoriadne a nezvyčajné okolnosti. Vzťahovali by sa na akúkoľvek situáciu, ktorú Rada vyhodnotí ako krízu, a dočasne by Komisii umožnili rýchlejšie reagovať tým, že využije tzv. vykonávacie rozhodnutia.

V návrhu Komisie sa však nestanovuje,
kedy by skončilo jej dočasné splnomocnenie, ani rôzne aspekty, ktoré by napomohli správne
finančné riadenie, napríklad zmiernenie rizika tzv. mŕtvej váhy (financovanie projektov, ktoré by
sa zrealizovali aj bez pomoci EÚ) spojeného so spätným schvaľovaním projektov.

Komisia tak možno v prípade potreby bude musieť pridať ďalšie pravidlá týkajúce sa krízových situácií.
Pozitívnym aspektom návrhu je, že zahŕňa vylepšené ustanovenia na vy-sledovanie núdzového financovania, čo predstavuje prvý krok k dosiahnutiu väčšej transparentnosti.

Politické zoskupenia sa predbiehajú v rýchlosti a jednoduchosti rozdávania grantov, sprostredkovania pôžičiek a rozdelenia sedem ročného rozpočtu EÚ. Môže sa zdať tento spôsob bezhlavý, ale ja tam cítim zachraňovanie juhu EÚ a výstrahu pre „neposlušných“ členov. Napríklad tých, čo nesúhlasia s prerozdeľovaním imigrantov ktorí pochádzajú prevažne z bývalých kolónií niektorých členských štátov EÚ.

Záver,

COVID – 19 má aj jednu pozitívnu vlastnosť – vyliečil EÚ z daňových a colných podvodov, obrovských únikov, čiernej ekonomiky a daňových rajov. Spomínanie uvedených nezákonných činnosti sa stalo politickým rizikom predvolebných preferencií. Asi už neexistujú – vírus ich zožral ! Bez kontroly, rýchlo – koľko z uvedených 1 850 miliárd EUR znovu skončí v čiernej ekonomike, ale veď sa len vrátia odkiaľ prišli !!

P.S.

Viete že za 26 mesiacov unikne do čiernej ekonomiky a daňových rajov taká suma, ktorú teraz dávame do sedemročného rozpočtu a aj suma ktorú si požičiavame : 1 850 000 000 000 EUR.     Prečo o tom všetci mlčia ? Nevedia o tom – potom sú nesprávni ľudia na nesprávnych miestach, alebo zámerne KLAMÚ !

zdroj informácií : https://www.eca.europa.eu/lists/ecadocuments/inop20_04/inop20_04_sk.pdf