Colná únia

„Systém kurzarbeit považujeme za stabilizujúci prvok sociálneho systému, a preto plánujeme jeho zavedenie aj do nášho sociálneho systému ako jeho dlhodobú súčasť. Už počas dvojmesačného fungovania dočasného kurzarbeitu sa ukazuje, že takýmto spôsobom dokážeme chrániť státisíce pracovných miest,“ hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Stabilný

sociálny systém potrebujú zamestnanci, zamestnávatelia a aj vláda. Určite je potrebný pri zvládnutí mimoriadnych a finančne náročných situácií : finančná, hospodárska kríza, pandémia a iné možné príčiny. Určite je aj to pozitívne, že pán minister nenechal vymýšľať niečo – čo už je vymyslené.

Modelový príklad financovania kurzarbeit prostredníctvom odvodov ukazuje, že v období 10 rokov by bolo možné nakumulovať 2,4 miliardy eur na pomoc firmám a ich zamestnancom v prípade nepriaznivej situácie. „Musí to však byť poistný systém, musia sa skladať zamestnanci aj zamestnávatelia, aby v tom poistnom systéme mohla byť dostatočná rezerva,“ vysvetľuje minister Krajniak.

Poistný systém

ktorý vytvoria z vlastných financií : zamestnanci a aj zamestnávatelia. Vláda by ho mala spravovať a určovať kedy a kde sa financie z uvedeného systému použijú. A tu vzniká problém – nebude mať vláda chúťky použiť tento systém na veci ktoré ju budú najviac páliť ? Ako sa budú financie uvoľňovať, plošne bez protekcie ?

Prázdna špajza

je časté slovné spojenie pri vyjadreniach vládnej koalície na stav štátnej kasy po prebratí od minulej vlády. Aká je pravda úplne isto nevieme, ale nič nepočujem ako takémuto nežiadúcemu stavu zabrániť.

Ak by za posledných 10 rokov

neunikali na Slovensku clá a dane, a to sú len tie ktoré utiekli pri dovoze tovaru z tretích krajín, vo výške najmenej 8 510 000 000 € ročne – máme tu za 10 rokov sumu 85 100 000 000 €. To by sme záchranné vankúše nepotrebovali a konečne by sa mohli odvody znižovať, niektoré dane zaniknúť a ostatným rapídne znížiť sadzby !

Akosi sa to rýchlo nabaľuje v mene 

zachránenia hospodárstva a pracovných miest :

• 2 000 miliárd EUR – pôžička Komisie na pandémiu a reštart hospodárstva
• 1 000 miliárd EUR – Komisia na boj proti klimatickým zmenám
• 4 miliardy EUR – pôžička vlády SR na preklenutie pandémie

Všetky tieto financie majú jeden nepríjemný fakt – treba ich vrátiť aj s úrokmi. Komisia ani vláda financie netvorí – kde ich zoberie – zaplatíme vyššie dane a odvody.

Prečo politici nechávajú

plynúť do čiernej ekonomiky a daňových rajov najmenej 851 000 000 000 EUR ročne a to len z dovozu tovaru z tretích krajín ?? Ak by to nebolo – tak sa za 3,5 roka nazbiera toľko financií ktoré si teraz musíme požičať.

Kto má toľko voľných financií

na začiatku globálnej hospodárskej krízy ? Nebudú to práve tie financie ktoré unikli do čiernej ekonomiky, ktoré si požičiame aj za cenu úrokov. Nepreperieme – nevyčistíme čierne zdroje, aby nemali žiadne straty?

Kríza vypukla v marci ? 

Pozrime ako na tom stáli niektoré členské štáty v priemyselnej výrobe :

Čo som vyčítal z grafov ?

Zdrojom uvedených údajov je : Euro-stat.

• Nemecká priemyselná výroba je už dlhodobo v mínusových číslach
• viaceré ekonomiky v priemyselnej výrobe sú mínusové
• Česko a Slovensko kopíruje stav Nemecka – silné ekonomické prepojenia

Otázka potom je :

pandémia a začiatok krízy neodbrzdia nadmerné zadlžovania ktoré teraz môžeme zvaliť aj na pandémiu COVI19 ??

Nezachraňujeme náhodou nie prehriatu ale vriacu globálnu ekonomiku ? Pre koho a za akých obetí ??

Zdroj článku : TU