Ako reagujú niektorí euro-poslanci na návrh obnovy európskeho hospodárstva po korona kríze

28. mája 2020, miroslavjurco, Dane a clá

Miriam LEXMANN (EPP)

Dôležité je, že Fond obnovy bude financovaný nad rámec rozpočtu a neovplyvní existujúce programy a politiky EÚ. 

Áno, potreba napĺňať existujúce programy je zrejmá. Ak sa ale tieto pripravovali v tom duchu, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný, tak vlastne celý tento balík je mimo možnosti príjmovej časti rozpočtu. Jednoducho sa musia nájsť nové zdroje, ktoré budú uvedenú kopu financií splácať. To znamená, že zvýšenie sadzieb a zavádzanie nových daní plánovaných Komisiou v roku 2018 nebudú stačiť.

Musíme však hovoriť aj o účele využitia týchto peňazí, a čo najpresnejšie odhadnúť našu absorpčnú kapacitu. Som za tzv. hybridný systém: kde treba rýchlu pomoc – granty, kde jestvuje ekonomická sila – pôžičky. 

Absorpčnú kapacitu na Slovensku určuje len možnosť administratívy a pripravenosti príjemcov. Či sa bude správne vedieť určiť hranica medzi grantom a pôžičkou – to už nie som si až tak istý. Všade tam, kde rozhoduje človek o veľkých sumách – bude aj veľký tlak na korupciu a následné zneužívanie uvedených financií.

Vítam tému nových zdrojov do rozpočtu, pri ich realizácií však musí byť plne rešpektovaný princíp subsidiarity. Keďže pôžičku bude splácať dnešná mladá generácia, priblížme sa im v tematickej oblasti zdrojov, kam určite patrí ekológia – daň za plasty, clo na ekologicky nešetrne vyrábaný tovar a digitálne technológie – spoločná daň pre veľké digitálne spoločnosti. 

Mladej generácií, ktorá bude dlho uvedené pôžičky splácať, nepomôžu ani nové dane. Viete prečo ? Členské štáty už dnes nevedia efektívne vyberať clá a dane ! Kde je potom istota, že nové dane sa budú vedieť vyberať lepšie ?? V globálno – liberálnom ekonomickom ponímaní sa kontrolná činnosť dodržiavania zákonných postupov nepreferuje. Do dobrovoľného platenia daní sme ešte nedorástli – tak kde sa zoberú financie ??

Ruka v ruke s tým však musí ísť vyriešenie daňových únikov a daňových rajov, kadiaľ utekajú z rozpočtu Únie milióny eur.

Takto otvorene povedať pravdu o únikoch – nie je v priestore EÚ úplne samozrejmá vec. Len by som chcel pripomenúť pani poslankyni – z rozpočtu unikajú stovky miliárd eur, nie milióny.

 

V roku 2019 uniklo do čiernej ekonomiky len pri dovoze tovaru z tretích krajín, následného predaja najmenej:

851 000 000 000 EUR v rámci EÚ. To znamená, že ak by za posledné obdobie 3,5 roka nič neuniklo len z dovozov do čiernej ekonomiky – nemuseli sme si brať pôžičky, nemuseli sme zadĺžiť nasledujúce generácie !

8 510 000 000 EUR je podiel únikov na Slovensku, keď prepočítam úniky na obyvateľa EÚ.

 

Niekedy už mám ten pocit, ako keby všetky tie pôžičky, granty – boli spustené na záchranu nefungujúcej, celo-svetovej globálnej ekonomiky. Otázka potom je :

Záver

pravdepodobne až čas rozrieši moje otázky ktoré som tu položil. Istota je len jedna – pripravme sa platiť dane, aby zas malo čo unikať do čiernej ekonomiky a daňových rajov !?

 

Zdroj informácií : TU